Astma : Príčiny, príznaky a liečba

Astma je dlhodobé ochorenie, pri ktorom sa dýchacie cesty v pľúcach zužujú v dôsledku zápalu a sťahovania svalov okolo malých dýchacích ciest. To spôsobuje príznaky, ako sú kašeľ, sipot, dýchavičnosť a tlak na hrudníku. Tieto príznaky sú občasné a často sa zhoršujú v noci alebo počas cvičenia.

Medzi bežné spúšťače, ktoré môžu zhoršiť príznaky astmy, patria vírusové infekcie (prechladnutie), prach, dym, výpary, zmeny počasia, peľ trávy a stromov, zvieracia srsť a perie, roztoče (dermatofagoidy), silné mydlá a parfumy. Tieto spúšťače sa u jednotlivých osôb líšia.

Astma sa diagnostikuje najmä pomocou funkčných vyšetrení pľúc, ale pri stanovení správnej diagnózy pomáhajú aj ďalšie krvné testy a alergologické testy. Liečba astmy je rozsiahla, ale základom liečby astmy zostávajú beta-2 agonisty a kortikosteroidy.

Životný štýl a preventívne opatrenia, ako je vyhýbanie sa spúšťačom, vyhýbanie sa potravinám, ktoré zvyšujú riziko astmatického záchvatu, a vyhýbanie sa stresu, by mohli byť veľmi nápomocné, pokiaľ ide o kontrolu astmatických záchvatov.

Príznaky astmy

Podozrenie na astmu môžete mať, ak vy alebo vaše dieťa pozorujete príznaky, ako je kašeľ a pískanie pri dýchaní. Sú to bežné príznaky astmy. Príznaky astmy môžu byť charakterizované:

• Dýchavičnosť (dýchavičnosť) pri pôsobení vyvolávajúcich faktorov
• Cyanóza (modré sfarbenie tváre a končatín)
• Sipot alebo pískanie počas dýchania
• Tlak na hrudníku, ktorý pripomína stiahnutý pás okolo hrudníka
• Intenzívny kašeľ alebo nutkanie kašľať, ktoré môže byť vyvolané alergénom alebo inými faktormi prostredia
• Únava počas astmatického záchvatu a po ňom

Tieto príznaky sa zvyčajne objavujú počas záchvatov, väčšinou v noci. Preto sa niektorí z vás môžu počas dňa cítiť unavení. Počas astmatického záchvatu sa môžu dýchacie ťažkosti zhoršiť a rozvinúť do vážnejšej dýchavičnosti, ak sa neliečia.

Väčšina lekárov označuje astmu ako intermitentnú (prichádza a odchádza) alebo perzistentnú (trvalú). Pretrvávajúca astma môže byť mierna, stredne ťažká alebo ťažká. Závažnosť ochorenia sa určuje na základe frekvencie záchvatov.

Príčiny astmy

Presná príčina astmy stále nie je známa. Predpokladá sa, že ide o multifaktoriálnu patológiu, ktorú ovplyvňuje genetika aj faktory prostredia. V ideálnom prípade, keď sa váš imunitný systém dostane do kontaktu s alergénom, spustí imunitnú odpoveď na boj proti alergénu. U ľudí s astmou je však táto imunitná odpoveď veľmi silná, čo vedie k zápalu. Ten následne spôsobuje opuch dýchacích ciest a ich zúženie, čo sťažuje dýchanie.

Počas astmatického záchvatu sa môžu stať tri veci:

Bronchospazmus: Svaly okolo dýchacích ciest sa stiahnu. Keď sa stiahnu, zúžia sa dýchacie cesty. Vzduch nemôže voľne prúdiť cez zúžené dýchacie cesty.

Zápal: Výstelka dýchacích ciest opuchne. Opuchnuté dýchacie cesty neprepúšťajú toľko vzduchu do pľúc alebo z pľúc.

Produkcia hlienu: Počas záchvatu vaše telo vytvára viac hlienu. Tento hustý hlien upcháva dýchacie cesty.

Astma u detí

Podľa usmernení Globálnej iniciatívy pre astmu (GINA) trpí astmou približne 300 miliónov ľudí na celom svete vrátane dospelých aj detí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je v Indii približne 15 – 20 miliónov astmatikov. Odhaduje sa, že prevalencia astmy u detí vo veku 5 – 11 rokov sa pohybuje medzi 10 – 15 %.

Väčšina detí s astmou nemusí dlho prejavovať žiadne príznaky alebo symptómy tohto ochorenia, alebo až kým nedostanú astmatický záchvat. Okrem toho sa vo väčšine prípadov môžu príznaky astmy u detí zamieňať s inými respiračnými ochoreniami. Preto je diagnostika astmy u detí pomerne zložitá a zakladá sa len na príznakoch.

Neexistuje žiadny známy spôsob, ako určiť príčinu astmy u detí. Niektoré štúdie však identifikovali niekoľko faktorov, ktoré môžu zvyšovať riziko astmy u detí.

Astma v tehotenstve

Nekontrolovaná astma znamená, že matka nedostáva dostatok kyslíka. To má prirodzene nepriaznivé dôsledky pre matku, pokračovanie tehotenstva a na plod v matke. Dobre kontrolovaná astma vedie k normálnemu tehotenstvu, normálnemu pôrodu a normálnemu dieťaťu.

Niektoré z bežných obáv, ktoré môže mať tehotná žena v súvislosti s astmou, sú:

• Bude mať astma negatívny vplyv na moje tehotenstvo alebo dieťa?
• Bude mať tehotenstvo negatívny vplyv na moju astmu?
• Môžu sa lieky na astmu bezpečne užívať počas tehotenstva?
• Bude mať aj moje dieťa astmu?

Dobre zvládnutá a dobre kontrolovaná astma nespôsobuje problémy počas tehotenstva a pôrodu; ani pre matku, ani pre dieťa.

Rizikové faktory astmy

Medzi bežné spúšťacie/rizikové faktory astmy patria:

• Genetika: Dôkazy naznačujú, že prítomnosť astmy a jej závažnosť môže byť ovplyvnená genómom alebo genetickou výbavou človeka.
• Znečistenie ovzdušia: Vystavenie vonkajším znečisťujúcim látkam, ako je oxid dusičitý a pevné častice z dieselových motorov, je spojené so zvýšenými príznakmi astmy.
• Strava: Strava s nízkym obsahom antioxidantov, ako sú vitamín A, vitamín C, vitamín D, horčík a selén, môže tiež predisponovať k vzniku astmy.
• Vírusové infekcie: Infekcie dýchacích ciest, ktoré môžu byť spôsobené vírusom v detstve, môžu byť príčinou astmy v dospelosti.
• Alergény: Alergény z prostredia, ako napríklad peľ alebo roztoče, môžu vyvolať astmatický záchvat.
• Lieky: Niektoré lieky, ako napríklad aspirín a betablokátory, sú tiež príčinou astmatických záchvatov u niektorých osôb.
• Cvičenie: Cvičenie môže zhoršiť astmu a sťažiť dýchanie.
• Chronický zápal prínosových dutín: Kvapkanie z nosa spôsobené zápalom prínosových dutín môže vyvolať kašeľ a svrbenie v hrdle, čo môže zhoršiť príznaky astmy.
• Hmyz alebo rastliny : Niektorí ľudia môžu byť alergickí na určité rastliny alebo hmyz, ktoré môžu byť spúšťačom astmy.
• Obezita: Nadváha zvyšuje riziko astmy a jej príznakov, ako je dýchavičnosť a sipot.
• Stres: Emocionálne faktory, ako je stres, môžu vyvolať nielen úzkosť, ale aj príznaky astmy, ako je dýchavičnosť.
• Dym: Dym alebo chemické dráždivé látky, ako sú výpary, môžu tiež viesť k príznakom astmy, ako je sipot a dýchavičnosť.

Liečba astmy

Bežná liečba astmy zahŕňa užívanie preventívnych liekov (známych aj ako regulátory) a liekov na rýchlu úľavu (známych aj ako úľavové lieky).

A. Ovládače

Tieto lieky pomáhajú znižovať opuch dýchacích ciest a zabraňujú tvorbe hlienu. Väčšinou sa používajú na prevenciu astmatických záchvatov a ochranu pľúc. Tieto triedy liekov sú:

1. Kortikosteroidy
Sú to najlepšie a najčastejšie predpisované lieky na astmu. Pôsobia tak, že potláčajú aktivitu zápalových látok, ako sú prostaglandíny, leukotriény a histamíny, ktoré sú zodpovedné za zápal. Vo všeobecnosti sa rozdeľujú na:

a) Inhalačné kortikosteroidy (ICS): ICS patria medzi najúčinnejšie protizápalové lieky, ktoré sú k dispozícii na liečbu astmy. Monoterapia nízkymi dávkami inhalačných kortikosteroidov sa zvyčajne podáva ako udržiavacia liečba prvej voľby pre väčšinu detí a dospelých, ktorí sa zaoberajú astmou. Pravidelné užívanie IKS preukázateľne znižuje príznaky a vzplanutia astmy spolu so zlepšením funkcie pľúc. Príkladom liekov, ktoré patria do tejto kategórie, sú:

• Beklometazón
• Budezonid
• Flutikazón

b) Perorálne kortikosteroidy: Tieto sa zvyčajne podávajú na akútnu liečbu stredne ťažkej až ťažkej astmy. Dlhodobému používaniu perorálnych steroidov sa vo všeobecnosti vyhýbame, pretože sa spája s potenciálne závažnými vedľajšími účinkami. Medzi príklady patria napr:

• Prednizón
• Prednizolón

2. Antagonisty leukotriénových receptorov
Tieto lieky sú účinné pri liečbe astmy, sú dobre tolerované a ich používanie je bezpečné. Ako už názov napovedá, účinkujú tak, že blokujú pôsobenie chemického posla spôsobujúceho zápal, ktorý sa nazýva leukotrién. Tieto lieky tak znižujú zápal v dýchacích cestách, zabraňujú vzniku astmy a zmierňujú príznaky alergie. Medzi bežné príklady týchto liekov patria:

• Montelukast
• Zafirlukast

3. Biologická liečba
Biologická liečba, ako napríklad anti-IgE monoklonálna protilátka, napríklad omalizumab, môže znížiť frekvenciu astmatických záchvatov. Tento liek sa podáva subkutánne raz za 2 až 4 týždne. Tento liek je špecifický pre pacientov s ťažko kontrolovateľnou astmou so zvýšenou hladinou IgE v sére. Podáva sa aj ľuďom, u ktorých sa príznaky astmy nezlepšujú ani pri liečbe ICS v kombinácii s druhým kontrolným liekom.

B. Uvoľňovače (bronchodilatanciá)

Sú to preferované lieky na liečbu a udržiavanie akútnych príznakov astmy a vo všeobecnosti sa predpisujú všetkým pacientom s astmou. Pôsobia tak, že rozširujú priedušky, čím poskytujú len dočasnú úľavu. Tieto lieky sa používajú na zmiernenie príznakov astmy, keď sa objavia, ale nie na zvrátenie už vzniknutého zápalu. Lieky, ktoré patria do skupiny bronchodilatancií, sú:

1. Krátkodobo pôsobiace beta-agonisty (SABA)
Tieto lieky sa používajú na liečbu príznakov astmy a jej exacerbácií. Ako už názov napovedá, je o nich známe, že poskytujú rýchlu úľavu. Napríklad salbutamol, ktorý je bežným liekom, má nástup účinku do 5 minút & trvá 3 až 6 hodín. Medzi bežné príklady patria napr:

• Salbutamol
• Terbutalín
• Levalbuterol

2. Dlhodobo pôsobiace beta-agonisty (LABA)
Táto skupina liekov obsahuje nízke dávky regulátorov a uvoľňovačov s dlhodobým účinkom. Tie vám pomáhajú nielen zmierniť príznaky, ale vás aj chránia pred astmatickými záchvatmi. Tieto lieky sa často používajú v konjugácii s inými liekmi, ako sú kortikosteroidy. Majú nástup účinku dlhší ako 5 minút, ale účinok trvá najmenej 12 hodín. Medzi bežné príklady patria napr:

• Salmeterol
• Formoterol
• Indakaterol
• Olodaterol
• Vilanterol

3. Metylxantíny
Ide o novú skupinu liekov používaných na liečbu astmy. Je známe, že pomáhajú pri liečbe astmy tým, že znižujú zápal dýchacích ciest a obštrukciu dýchacích ciest, ktorá sa vyskytuje u astmatikov. Teofylín je jedným z najčastejšie predpisovaných metylxantínov.

4. Anticholinergné lieky
Táto skupina liekov pôsobí tak, že blokuje účinok acetylcholínu, neurotransmitera, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri kontrole sťahovania hladkého svalstva a zápalu. Ďalej sa rozdeľujú na:

• Krátko pôsobiace muskarínové antagonisty (SAMA ): Ipratropium je bežný liek, ktorý patrí do tejto skupiny. Používa sa na liečbu a prevenciu príznakov astmy a CHOCHP spolu so zlepšením dýchania.
• Dlhodobo pôsobiace muskarínové antagonisty (LAMA ): Tiotropium je bežný liek, ktorý sa používa najmä na liečbu chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a astmy.

C. Iné terapie

Bronchiálna termoplastika je bronchoskopická liečba využívajúca tepelnú energiu na abláciu hladkého svalstva dýchacích ciest v prístupných prieduškách. Môže znížiť exacerbácie u pacientov, ktorí nereagujú na maximálnu inhalačnú liečbu.

Často kladené otázky

Ako zistím, či mám astmu?

Ak spozorujete príznaky, ako je sipot (pískanie), tlak v hrudníku (vyzerá ako utiahnutý pás okolo hrudníka), dýchavičnosť a kašeľ. Tieto príznaky sa môžu dočasne zhoršiť pri vystavení sa spúšťačom a môžu sa zmierniť pomocou liečby, ktorú vám predpíše lekár.

Čo mi môže pomôcť pri astmatickom záchvate, ak nemám inhalátor?

Ak máte pocit, že dostávate astmatický záchvat, odporúča sa sedieť vzpriamene, pretože to otvára dýchacie cesty a netlačí na bránicu. Mali by ste sa tiež vzdialiť od spúšťačov, ako je prach, a snažiť sa pomaly dýchať. Odporúča sa vyhľadať pomoc v okolí alebo zavolať najbližšie pohotovostné stredisko.

Ktoré potraviny jesť pri astme?

Niektoré potraviny vám môžu pomôcť zmierniť príznaky astmy. Medzi tieto potraviny patria potraviny bohaté na vitamín A, ako je mrkva a krížovitá zelenina. Pri astme pomáhajú aj potraviny bohaté na vitamín D, ako sú ryby, vajcia a mlieko. Potraviny bohaté na mangán, ako sú tekvicové semená a špenát, tiež zlepšujú funkciu pľúc a pomáhajú zmierniť príznaky astmy.

Ktorým potravinám sa pri astme vyhnúť?

Niektoré potraviny môžu vyvolať astmu, a preto by sa im astmatickí pacienti mali vyhýbať. Medzi tieto potraviny patrí víno, sušené ovocie a krevety. Musíte sa vyhýbať aj potravinám, ktoré spôsobujú plynatosť, ako sú fazuľa, vyprážané jedlá a sýtené nápoje, pretože vyvíjajú tlak na bránicu a hrudné svaly, čím zhoršujú príznaky astmy. Prestať jesť čokoľvek by ste však mali až po konzultácii s lekárom.

Môže sa astma s vekom zhoršovať?

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa astma môže začať v akomkoľvek veku a keď sa začne u dospelých, nazýva sa astma dospelých. Astma môže byť u dospelých závažná, pretože ju môžu mať tendenciu dlho ignorovať. Rizikovými faktormi vzniku astmy u dospelých býva aj prítomnosť už existujúcich ochorení, ako sú obezita, srdcové ochorenia, pľúcne ochorenia alebo akékoľvek autoimunitné poruchy. Odporúča sa, aby ste svoje príznaky neignorovali a včas sa poradili s pneumológom.

Dá sa astma vyliečiť?

Astma sa bohužiaľ nedá úplne vyliečiť, pretože za príznaky astmy je zodpovedný imunitný systém organizmu. Astma je však veľmi dobre liečiteľné ochorenie. Účinnou liečbou môžete získať úplnú kontrolu nad príznakmi astmy. Lieky spolu s opatreniami v oblasti životného štýlu vám môžu pomôcť získať lepšiu kontrolu nad príznakmi.